O Laske,o tebe a o rose
4. 10. 2006
O láske, o tebe a o rose Patríme k sebe ako šíp a luk ty ku mne, ja k tebe vezmime lásku do našich rúk. Objímme ju, zohrejme pokropme slzami sám tomu stále neverím, zrejme toľké štastie len zdá sa mi. Milujem Ťa, lebo si taká aká si jednoduchá a zložitá plná tej zvláštnej krásy plná života. Prezradím Ti tajomstvo čo viem iba ja prečo sa tráva rosí a nie je suchá budeme to vedieť len my dvaja pod šepnem Ti to do ucha. Rosa je posol čo čaká, kým slnko na paru ju premení poslíček, čo vždy zvesti niesol iba tie, v dobrom znamení. Cítiš pod bosými nohami tú orosenú trávu? To tráva od štastia plakala a jej slzy v nebi rozšíria dobrú správu že láska dve ďalšie srdcia zaliala. A tak zem nebu napovie to, čo nebo nevidí keď sa mračí o našej láske už dávno vie a veľmi sa mu to páči. |
Nemám slóv
(Bubinka 193, 15. 9. 2007 11:32)